Nie je nič horšie pre čerstvú mamičku ako sa ocitnúť v nemocnici s malým bábom. Tak ako sa to stalo mne so synčekom, ktorý mal pol roka a z ničoho nič mu stúpla teplota takmer na 41... Bol to pre mňa hrozný šok, keď nás lekárka ihneď poslala do nemocnice, odkiaľ sme postúpili na oddelenie plné chorých bábätiek Nielenže nevedeli, čo nám je a prečo má synček horúčky, ale dali nás ešte k tomu na izbu, kde poriadne nevedeli, čo je tiež ďalším trom deťom. To, že o matky, tiež dojčiace, čo ja som bola, nebolo vôbec postarané, akurát tzv. izba matiek vzdialená od postieľky môjho drobca o celú dlhú chodbu, nemali sme ani stravu, ktorú sme si zabezpečovali ako sa len dalo... Keďže som nemala nadštandard, izbu, kde máte posteľ vedľa vášho dieťaťa za príplatok, spala som takmer 6 nocí na tvrdej stoličke pri postieľke... To už som ani necítila bolesť chrbta a nesmiernu únavu... To však nebolo nič oproti potrebe kontroly sestričiek, aby dali synovi liek a napokon... Keď sme už boli vyliečení z horúčky a nezistený zápal odišiel, chytili sme rotavírus od dieťata, ktoré bolo pri prijímaní totálne zanedbané... A doplatil na to môj drobec a ďalšie deti na izbe. Zlosť voči personálu som musela silno potláčať, pretože som v prvom rade túžila čím skôr so synom opustiť nemocnicu a zbaviť sa neustáleho kakania a bolenia bruška... Po troch dňoch na infúziách sa môj drobček s dopichanou ručičkou konečne začal na mňa usmievať a mne pomaly schli slzy, ktoré som tam skoro každý deň ronila... Nuž, žiadnej mamine neprajem návštevu nemocnice a keď sa jej už bohužiaľ nebudete môcť vyhnúť, dajte si záležať na tom, koho na vašu izbu prijímajú... Je to však asi ťažké, keď nie sú volné kapacity a vás je na izbe 3x3 metre 4 deti a 4 matky... Je to ale na zamyslenie pre naše zdravotníctvo...